
Bábätko ti plače už viac, ako hodinu a ty si úplne zúfalá, pretože ho nevieš utíšiť. Už si na konci so silami nevieš, ako upokojiť emócie plačúceho bábätka. Skúsila si všetko, čo ti napadlo – nakŕmila si svoje bábätko, prebalila si svoje bábätko, po mojkala si svoje bábätko, pohrala si sa s ním tak ako to najlepšie vieš, dokonca si mu zohriala bruško… A tvoje bábätko stále plače, stále si neupokojila emócie plačúceho bábätka. Premýšľaš či nemá koliku, či nie je preťažené príliš veľa podnetmi. Možno si myslíš, že to môže byť niečo iné, niečo, čo si prehliadla, ale uzlíček šťastia stále plače a ty si už cítiš úplne vyčerpaná. Cítiš sa bezmocná, unavená a myslíš si, že nezvládaš svoje bábätko.
Teraz sa potrebuješ na chvíľu zastaviť, ako sa máš zastaviť? Napríklad takto aby si sa mohla skutočne zhlboka nadýchnuť, potrebuješ si uvedomiť svoj prítomný okamih. V tejto chvíli je kľúčové, aby si si uvedomila, že v tomto momente to nie je len o emócie plačúceho bábätka – je táto chvíľa aj o tebe. Ak sa cítiš nervózna, podráždená alebo vyčerpaná, tvoje bábätko to vníma. Kým sa snažíš nájsť spôsob, ako ho upokojiť, tvoja vnútorná nervozita a úzkosť sa môžu preniesť na neho a ešte viac zvýšiť jeho plač. Je to, ako neviditeľný odraz toho, čo sa deje v tebe.

Zhlboka sa nadýchni. Skutočne zhlboka. Daj si čas a moment pre seba. Pozri sa na svoje dieťatko. Vezmi ho do náručia a objím ho – tak nežne, ako len môžeš. Skús ho objímať s láskou, bez akýchkoľvek očakávaní, bez stresu a nátlaku sama na seba. Vieš o tom , že tvoje bábätko cíti tvoju energiu a tvoje emócie? Tvoje pokojné a láskyplné objatie mu dá pocítiť, že si tu pre neho ako mama, že sa môže pri tebe cítiť v bezpečí a, že nič nie je dôležitejšie, než práve tento okamih medzi vami dvoma.
Pozrite si navzájom do svojich očí. Pozeraj sa mu do očí a dávaj mu vedieť, že si tu, že si prítomná v tomto okamihu. Uvoľni sa, aj keď je to ťažké. Tvoje bábätko vníma tvoje pocity, aj keď ešte nevie slová. Ak budeš pokojná, bábätko začne vnímať tento pokoj a pomaly sa upokojí aj ono.

Pamätaj, že hnev, úzkosť a bezmocnosť, ktoré cítiš, nie sú len tvoje, ale aj tvoje bábätko to môže pocítiť. Preto je dôležité si uvedomiť, že práve tvoja vnútorná rovnováha môže byť kľúčom k tomu, aby si ho upokojila. Bábätko totiž nevie, prečo sa cíti zle, nevie, že je to len prechodné obdobie. Ale ty to vieš. Preto sa mu ukáž ako stabilný bod, na ktorý sa môže spoľahnúť.
Aj keď to nie je vždy jednoduché, ver mi, že tieto chvíle sa nezastavia navždy. Čoskoro sa to upokojí, ako všetky obdobia aj tento okamih prejde a ty nájdeš svoju vnútornú rovnováhu. Vtedy sa bábätko začne upokojovať, pretože to, čo potrebuje, je pocit bezpečia, pokoj a tvoju prítomnosť.
Urob si pauzu. Daj si čas. A aj keď sa cítiš unavená, stále si tu pre svoje bábätko. Keď si ty v pokoji, bábätko nájde pokoj tiež.